Ak vyslovíme slovo škola, výraz väčšiny študentov vyzerá približne takto :( V lepšom, alebo skôr v horšom prípade sa iní nemusia dívať na naše otrávené tváre, pretože ich dokonale nahradia naše každodenné slová typu- nerozumiem, neznášam, nechcem. Pre náš budúci, úspešný život, sa snažíme robiť takmer všetko. Donútime sa písať si poznámky, pravidelne precvičovať školskú dochádzku a tí ešte zodpovednejší dôkladne sa pripravovať. A tie lepšie výsledky, ktoré by sme s radosťou očakávali, nie a nie dostaviť sa. Ako je to možné? Nikto z nás sa predsa hlúpym nenarodil. Aj keby sme si mysleli, že jednoducho na to nemáme bunky, nie je to celkom tak. Okrem našich ,,nedostatočne dobrých“ génov, schopností a praktík, ktoré sa podieľajú na efektívnejšom učení, patrí k zaručenému úspechu, aj iná zmes faktorov, ktorá sa podieľa na dosiahnutie lepších výsledkov. Nezáleží na tom, aký ročník navštevuješ. Ak si chceš skrátiť čas učenia, mať viacej voľna pre svoje koníčky, rodinu a priateľov, alebo len vyhrať boj nad ustavičným trápením sa s kopu úloh, ktoré nedokážeš stihnúť, či len premeniť svoje slabé známky na skupinu dvojok, alebo dokonca jednotiek, všetko čo potrebuješ vedieť sa dozvieš práve tu. Ale ešte pred tým si vysvetlíme niečo o funkčnosti pamäti a správnom spôsobe rýchleho zapamätania si nových informácií. ,,Učiť sa, učiť sa, učiť sa.“ To počujeme stále. Alebo vety typu: ,,Keby si sa naučil, tak by si tú skúšku zvládol!“ V podstate, každý kto vám to pripomenie má pravdu. Treba sa učiť, ale nikto ti nepovie ako sa naučiť. Ukážme si, ako funguje naša pamäť. Prvým poznatok je, že nemyslíme lineárne, čiže tak , ako je písaný text. Zľava doprava. Myslíme v sieťach, štruktúrach. Predstavíme si jeden bod a myšlienky nám preskakujú, komunikujú medzi sebou rôznymi smermi. Skáču zľava doprava, z hora na dol a naopak. Vrátia sa k prvému bodu, potom zase preskočia na iný. Raz sem, potom naspäť.
Ako to ale vyzerá v praxi? Náš mozog je naprogramovaný myslieť v obrazoch. Najlepšie spravíme ak ku predstave pripojíme emócie a pocity. Pamätáš si ešte na svoj prvý vianočný darček pod stromčekom? Na svoju prvú knižku? Asi si už nespomenieš, na jej názov, ale určite vieš, ako si sa pri tom cítil. Tú radosť, dokážeš prežiť aj teraz, pretože si si ju podvedome uložil. Toto je jeden z najdôležitejších poznatkov, ktoré môžeš alebo skôr by si mal zapojiť do svojho učenia, ak túžiš vidieť nejaké tie pokroky. Ako si lepšie pamätať? Základné pravidlo je odlíšenie. Farbami, odsekmi, obrázkami tak, aby si mal vo všetkom prehľad a vedel si jednoducho nájsť kľúčové slová. Mali by ti okamžite udrieť do očí, preto používaj čo najviac farieb a ak je to možné, rozdeľ si poznámky na viaceré úseky. To je ten najpoužívanejší spôsob. Aký ešte existuje? Najefektívnejší spôsob tvoria takzvané pamäťové paláce. Ako to funguje? Predstav si budovu, cestu, miesto, ktoré dokonale poznáš. Prenesme túto metódu napríklad do dejepisu. Pre toto miesto je dôležité, aby si si vedel vybaviť všetky zákutia a orientačné body. Jednoducho, poznať všetko čo sa na tom tvojom pomyslenom mieste nachádza. Čo sa predstáv týka, mal by si ich vnímať čo najviac zmyslami. Počuť, vidieť cítiť. Taktiež by bolo fajn, keby si sa pri svojej predstave nenudil, čím viac zábavy tým lepšie. Vytvor si predstavu zábavnú, nezmyselnú, absurdnú. Ver či nie, pre pamäť je to dôležité. Ak máš svoje vymyslené miesto, poukladaj si fakty, ktoré sa potrebuješ naučiť do súvislostí. Napríklad takto. Môj pamäťový palác sa nachádza na ceste od novinového stánku až po kino. Novinový stánok mi symbolizuje koniec direktória a tabuľa pri pošte koniec republiky, pretože v mojej predstave som si vytvorila obraz plagátu zaveseného na tabuľke s rokom 1804, čiže koncom republiky. Ak si nedokážem spomenúť na túto tabuľu s plagátom, mám v zálohe inú pomôcku. Pri tabuli sa nachádza vysoký strom, ktorý mi svojou mohutnosťou pripomína silu Napoleona. Takže som si spomenula na Napoleona. Kto to bol? Čím sa preslávil? Prečo som si potrebovala spomenúť práve na neho? Postupne sa ti začnú vybavovať všetky súvislosti. Napoleon bol stratég so skvelými vodcovskými schopnosťami, ktorí patril medzi troch konzulov a v roku 1804 sa sám korunoval za cisára. Dokonca, si už aj spomínaš že bol rodákom z Korziky. Takto budeš pokračovať svojou pomyslenou cestičkou, až pokým si nespomenieš na všetky fakty, ktoré si sa už určite naučil. Je len na tebe, či ti naozaj vyhovuje biflenie sa z nudných poznámok, alebo si osvojíš túto techniku pamäťových palácov. Nie nemusíš sa báť, ešte existujú aj iné triky. Máš radšej kreslenie, ale nevieš ako ho v učení využiť? Tak tento kreatívny spôsob, bude vhodný práve pre teba. Prejdime napríklad na Biológiu. Po pamäťových palácoch prichádzajú na rad myšlienkové mapy. Myšlienkovú mapu urobíš takto. Zoberieš si pero, papier, a veľa fixiek. Do stredu hodíš bod, od ktorého sa bude všetko odvíjať. Napríklad biola- sústavy. Ak už máš načrtnutý stred, od ktorého sa to bude odvíjať, nepotrebuješ zapojiť nič iné len fantáziu. Rozvetvuj to, každú časť inak. Pokús sa to odlíšiť.
Taktiež je celkom logické rozvetvovať to najprv hrubými čiarami a potom ich skracovať. Tento systém môžeš vidieť aj u stromov v prírode. Na jednej strane bude nervová sústava na druhej endotermická, až pokým sa nedopracuješ ku všetkým veciam, ktoré si potrebuješ nutne zapamätať. Ak už máš celú myšlienkovú mapu kompletnú, jednotlivé vetvy si obtiahni fixkou. Každú inej farby, aby si vtom mal patričný prehľad. Výhodou týchto myšlienkových máp je fakt, že ku každej vetve môžeš neskôr doplniť všetky informácie, ktoré potrebuješ, čo sa ti pri písaní poznámok nepodarí. A nakoniec nakreslíš obrázky, ktoré sú potrebné k danej téme. Takto by mohlo vyzerať 150 strán poznámok na jednom výkrese. Jeden krát vidieť je viac, ako sto krát počuť. Alebo, jeden obrázok je viac ako tisíce slov. Nech už si to vezmeš akokoľvek, myšlienkové mapy vystihujú celú podstatu efektívneho učenia, presne tak užitočne, ako pamäťové paláce. Posledná vec, na ktorú nesmieš zabudnúť je, že opakovanie je naozaj matka múdrosti. Ak teda chceš ohúriť profesorov, spolužiakov, rodinu svojimi trvalými vedomosťami, raz za čas si reštartuj svoje myšlienkové mapy a paláce. Ak to zvládneš, ostane ti oveľa viacej času na exkurziu napríklad do toho skutočného.